Vianočná besiedka + video
Hodiny strávené nacvičovaním, učením sa svojho textu, tanca, či skladby sa konečne ukončia a všetkým ukážeme, že v našej škole sa okrem odratúvania posledných minút do zvončeka dejú veľmi zaujímavé veci.
Všetci prišli a my sme sa na nich tajne dívali spoza opony. Už sedia a sú zvedaví, podaktorí sa ešte rozprávajú, ale hlavne, nikto z nich nespí. A tak sme začali. Ona moderovala, on hral, oni spievali a tancovali. Všetci sme do toho dali dušu. Naše prsty šli pri hraní na flaute ako samé a vôbec sme neboli nervózni. Naši učitelia všetko kontrolovali a upokojovali, ak to náhodou bolo potrebné. Pri speve sme do toho dávali všetko a tréma? Čo je to tréma? A ten smiech, keď sme začali prekladať. Dokonca aj naši sa smiali a to veľmi nemajú vo zvyku.
Fakt, že nie všetky deti na svete majú Vianoce sme museli vyjadriť. Tento svet občas nie je tak rozprávkový a šťastie k nám príde iba vtedy, ak máme šťastie. Scénkami a celou štruktúrou besiedky sme dramaticky chceli ukázať, že sa nedívame iba do zrkadla a pomáhať považujeme za samozrejmé. Do Vianoc zostávalo iba zopár dní a ani učitelia nás už v škole neskúšali, a preto sme hrali o každý moment a dali do toho každý z nás trochu zázraku. Celý program zbehol tak rýchlo, až nám to prišlo ľúto. Bol však ozajstný. Boli to prvé ozajstné Vianoce.
