Mgr. Natália Klotzmannová

„ Každý úspech musí začať odvahou.“

Na začiatku každého projektu sa vraj nachádza odhodlanie. Myslím, že na ozajstnom začiatku sa nachádza znechutenie a odvaha hľadať lepšiu cestu. Nie sme na svete, aby sme neustále chodili po tom istom chodníku a sťažovali sa. Tu niekde začala moja osobná potreba nájsť celkom nový formát školy. Po absolvovaní vysokej školy v odbore pedagogiky a tiež viacerých kurzov a školení v oblasti alternatívnych škôl bolo potrebné hľadať ďalej. Koncept Waldorfskej školy, Montessori a ďalších nie je zlý. Každý je úspešný v istej dobe a mentalite národa. Dôležitejšie je vziať všetko dobré z rôznych projektov a vytvoriť niečo nové. Nevravíme, že naša škola je najlepšia. My sme odlišní a o kvalite svedčia tváre rodičov, úspech žiakov a všeobecná spokojnosť. Nie je za tým žiadne kúzlo. Vezmete kvalitných pedagógov, dáte im priestor pre realizáciu moderných metód a ostatné prichádza samo. Nie je to jednoduché, nie je to komplikované. Chce to iba celého človeka a trošku šťastia…

Mgr. Martina Stanecká

„ ak chceme zmeniť svet, začnime robiť malé veci inak“

Som riaditeľkou školy od roku 2013 a stále popri tom učím na škole výtvarnú výchovu a anglický jazyk. Okrem teda riadiacej funkcie pracujem primárne na adaptovaní nových metód vo vzdelávaní a ponúkam nové možnosti sebarealizácie a edukácie v spomínaných predmetoch.  Počas svojej kariéry som absolvovala mnoho školení, ktoré progresívnym spôsobom zbavujú deti strachu a pomáhajú im rozvíjať schopnosti tým najprirodzenejším spôsobom, a to je umením. Či už ide o metódu Jolly Phonics, ktorá učí anglický jazyk prirodzene cez zvuk, hlásky a pocity, alebo projekt Čítaním a písaním ku kritickému mysleniu. Okrem toho sa špecializujem na vyučovanie výtvarných techník počas výtvarnej výchovy.

Neočakávame od detí, že sa prejavia nami vybranou cestou, no práve naopak dávame priestor pre ich sebarealizáciu. Tým je možné dosiahnuť najvyšší stupeň kognitívno-emocionálnych stimulov a ich úspešné implementovanie. Žiaci pracujú v príjemnom prostredí, rozumejú pravidlám, no nepociťujú strach a úzkosť. Práve to činí z našich žiakov a absolventov otvorených pre nové možnosti. Ako riaditeľka môžem vyjadriť maximálnu spokojnosť nad dodržiavaním tohto prístupu u všetkých pracovníkov školy. Silný tím a jednotnosť v rozhodnutiach sa pretavuje do prostredia v triedach, kde vládne silné sociálne zázemie a pritom priestor pre individuálny rozvoj.

Mgr. Anna Tkáčová

„ Uvažovať je veľký dar, porozumieť je ešte väčší.“

Byť učiteľom matematiky môže byť veľmi jednoduché a zároveň obtiažne. Ak je ambíciou učiteľa naučiť žiakov počítať príklady, neustále memorovanie poučiek a nekonečné prepočítavanie príkladov je tou správnou cestou vedúcou k splneniu tohto vytýčeného cieľa. Veď každý príklad či úloha majú práve jeden správny výsledok.

Ak je však učiteľovou túžbou pomôcť žiakom objaviť a pochopiť matematické zákonitosti v realite okolo nich, ak túži dopriať žiakom radosť z uvažovania a nachádzania efektívnych a racionálnych alternatív pri riešení rozmanitých zadaní, hodiny matematiky sa zmenia na kreatívne diskusné fóra, ktoré obohacujú všetkých zúčastnených. Myslím si, že postup hľadania výsledku je dôležitejší ako samotný výsledok. Významnou vlastnosťou matematiky je jej úzkostlivý vzťah k pravde. Výborne to ilustruje tento vtip: Idú biológ, fyzik a matematik vlakom po Švajčiarsku a z okna zbadajú čiernu kravu. Biológ si zapíše: švajčiarske kravy sú čierne. Fyzik si zapíše: niektoré kravy vo Švajčiarsku sú čierne. Matematikov zápis znie: Vo Švajčiarsku existuje aspoň jedna krava, ktorá je z aspoň jednej strany čierna.

Mgr. Alexandra Nárožná

„Každý učiteľ ťa niečo naučí, no najviac ťa naučia vlastní žiaci.“

Židovské príslovie

 

S deťmi pracujem už niekoľko rokov. Začínalo to brigádami v táboroch, neskôr som vyštudovala odbor biológia – geografia v Banskej Bystrici a niekoľko rokov som pracovala na druhom stupni základnej školy. Nakoľko som viedla niekoľko záujmových krúžkov, stále viac som sa zoznamovala s prácou s menšími žiakmi tzv. prvostupniarmi. Fascinovali ma ich zvedavé očká a ich schopnosť rásť pod správnym vedením pedagóga. Neskôr som pracovala ako asistentka učiteľa. Pri tejto práci som si viac uvedomila, aké je dôležité správne vedenie žiakov a ich neustála podpora. Ako niekedy zle zvolenými metódami a nevhodnými slovami dokážeme zlomiť malé detské srdiečka a odradiť ich na ceste za poznaním. Práca učiteľa je v mnohých ohľadoch náročná no nesmierne krásna. Všetci sa učíme celý život, ale ten vzťah k veciam a udalostiam okolo nás nám pomáhajú dotvárať aj naši spoluputovníci, rodičia, kamaráti, kolegovia a v neposlednom rade učitelia. Od nich všetkých závisí, či bude ten pohľad na veci pozitívny, radostný, motivujúci a formujúci zdravo našu osobnosť a našu budúcnosť alebo naopak. Som pedagóg, vždy som chcela byť pedagóg a nikdy som to neoľutovala.

Mgr. Simona Horaničová, PhD.

Pracujem na škole ako školská psychologička. Práca s deťmi je pre mňa, mimo svojej náročnosti, jednou z najvďačnejších a jej výsledky na seba nenechávajú dlho čakať. Skúsenosti som nadobudla najmä počas doktorandského štúdia, kedy som bola členkou medzinárodnej štúdie mapujúcej zdravý vývin adolescentov a determinanty zdravia u detí. Sama som sa venovala práve školskému prostrediu, jeho faktorom a vplyvu na mentálne fyzické zdravie detí v školskom veku. Mala som možnosť navštíviť množstvo škôl a zistiť, ako to tam funguje. Dizertačnú prácu som obhájila na Univerzite v Groningene, v Holandsku. Dbám na to, aby boli pri práci s deťmi zohľadnené jeho individuálne potreby a zručnosti ale aj aktuálne naladenie, situačné faktory, motivácia, sociálne pozadie a ďalšie činitele takým spôsobom, aby sa dieťa cítilo bezpečne a aby v rámci svojich možností napredovalo.

Mgr. Mária Fejerčáková 

„Ľudia len zriedkakedy uspejú, pokiaľ sa nebavia pri tom, čo robia.“  

Dale Carnegie 

 

My, učitelia, poskytujeme základné informácie, prinášame nové nápady a témy, usilujeme sa rozšíriť záujmy detí.  Mojou náplňou práce je zabezpečovať deťom v škole pokojné, motivujúce a pozitívne prostredie. Efektívna práca však nastáva, ak do procesu zabezpečovania takéhoto prostredia zapojíme nielen deti, ale aj ich rodičov… Môžem ďalej pokračovať v teoretických úvahách o práci pedagóga. Týmto Vás však nechcem unudiť. Počas štúdia na vysokej škole som si veľmi neuvedomila náročnosť tohto povolania, až kým som nedostala svoju prvú triedu. Dnes už viem, že iné ani nechcem. Povolanie učiteľa si vyžaduje veľa námahy, no prináša aj veľa radostí. Nie každý to však vidí. Rada sa venujem výtvarným a hudobným činnostiam. Týmito aktivitami sa rozvíja  a obohacuje osobnosť dieťaťa. Mňa to úprimne napĺňa. Ak vidím bezprostrednú detskú radosť z vedomostí, objavov alebo vytvorených produktov, vtedy nastupuje pocit životného úspechu, šťastia.     

 

Mgr. Gabriela Čižmárová

Malé deti sa neustále pýtajú: “Čo je toto, načo je to?” Učím predmety, ktoré vysvetľujú, z čoho  je náš svet utvorený, ako funguje a čo nové sa dá vymyslieť a vytvoriť.

Vyučujem predmety fyzika, chémia, ale učím aj to, že všetko v živote je poprepájané, dôležité a spolu súvisí. Snažím sa, aby žiaci na hodinách videli krásu vedy a zistili, že aj oni sú malí vedci, ktorí môžu robiť vedu hoci aj doma v kuchyni a nevzdávať sa, keď sa nedarí. A tak je to aj pri učení, ak sa nedarí  skúšame, učíme sa ďalej, pýtame sa, kým sa nám nezačne dariť.

Mgr. Iveta Kostová

„ V prvom rade sú to deti, v tom je ich kúzlo.“

Práca učiteľa na základnej škole je úplne odlišná, než pri ostatných stupňoch vzdelávania. Množstvo návykov a zručností sa dokáže zafixovať a preto svoju zodpovednosť nikdy neberiem na ľahkú váhu. Na druhej strane je moja práca zábavná, čarovná a situácie, ktoré zažívam ja, by mnohí túžili prežiť, aspoň len na chvíľu. Sú dve klamstvá učiteľov. Prvé, že je to ťažké, to druhé, že je to neuveriteľne jednoduché. Oboje sú klamstvom. Moja práca je o každodennej zodpovednosti o váš poklad, pre mňa to však nie je iba materiál. Na to sa nezabúda. Vzdelávanie hravou formou a prepracovaným systémom sa žiakovi dostane pod kožu a nemá pocit násilného učenia nových vecí. V tom je to kúzlo čarodejníka. Vychovávateľ je instantný čarodejník, ktorý vie hneď a zrazu vymýšľať. Každý zo žiakov je magický tvor, s ktorým čarujeme, aby sa pripravil na obecenstvo život.

Mgr. Adriana Egedová

„Chcem sa dotknúť duše dieťaťa a inšpirovať ho.“

Učiteľské povolanie je najkrajšie povolanie. Už od malička som ním bola fascinovaná. Považujem ho za tvorivé a bohaté na možnosti podnecovať iných. Najviac ma však motivuje láska k deťom, pretože viem, že pre nektoré deti je učiteľ jediným, ktorý ich podporuje v ich úsilí.

Na škole pracujem ako vychovávateľka. Svojou troškou chcem prispieť k tomu, aby deti, ktoré opustia našu školu, boli kriticky zmýšľajúci mladí ľudia.

Michal Marton

Práca pedagóga telesnej výchovy ma oslovila už dávnejšie, no teraz som dostal možnosť si to aj vyskúšať. Práca s mladými žiakmi je energická, zaujímavá a zábavná, no samozrejme treba mať aj slušnú dávku zodpovednosti. Telesná výchova tak isto, ako aj iné športové aktivity sú pre mladého študenta ideálne miesto na vybitie svojej energie spojené s rozvojom zdravého ducha v našom tele ako, aj v našej mysli.
 

Mgr. Jana Zarembová

„Nedovoľ, aby ťa to, čo nedokážeš, zastavilo v tom, čo urobiť dokážeš.“ (John Wooden)

Niektorí ľudia už od mladého veku vedia, čo chcú robiť, ja som to nevedela, nemala som ani tušenie. Počas základnej aj strednej školy som neustále počúvala od spolužiakov, kým by sa chceli stať, čo chcú vyštudovať. No ja som im stále nedokázala povedať, akým smerom sa chcem uberať. Až jedného dňa prišiel zlom a ja som zrazu vedela, že chcem byť učiteľka, že chcem učiť deti prvého stupňa. Od toho dňa som o tom nezapochybovala ani raz. A nepochybujem o tom dodnes. Nie je to jednoduché povolanie, no krásne. Ako učitelia máme v rukách to najvzácnejšie. Máme v rukách vaše deti, ich výchovu a vzdelávanie, ktoré je pre ich rozvoj nesmierne dôležité. Pre mňa to nie je len učenie, ale každodenný zážitok.

Mgr. Klaudia Bajusová

„Najlepší spôsob, ako spraviť deti dobrými, je spraviť ich šťastnými.“ Oscar Wilde

Pani učiteľka – dve slová opisujúce jedno z najkrajších aj najnáročnejších povolaní. Už od útleho detstva som chcela učiť. Vyštudovala som preto učiteľstvo biológie a geografie, mne veľmi blízkych predmetov. Na PF UPJŠ v Košiciach, kde som svoje štúdium absolvovala, som dostala dobrý základ pre moderné vzdelávanie. Veľmi vnímam, že je nutné učiť inak, a to tak, aby žiaci dostali priestor vyjadriť sa a aby mohli skúmať nové veci ešte skôr, ako im poskytneme už hotové konkrétne informácie. Je úžasné, koľko toho už vedia, aj keď nie úplne správne. S tým im rada pomôžem. Okrem toho je v našej profesii nevyhnutné vedieť, že každé dieťa je jedinečná bytosť hodná lásky. Deti sú veľmi vnímavé a ak zistia, že ich máte radi a že vás vaša práca baví, môžete očakávať rovnaký prístup aj z ich strany. A to už nehovorím o tom, že celé je to o vzájomnom učení sa, pretože práve deti nás toho vedia naučiť najviac…

Mgr. Janka Černicová 

Už od detstva som chcela byť učiteľkou, sestra a sesternica museli aj počas letných prázdnin „sedieť v škole“. Po skončení strednej školy, som odišla do BB, kde som na FPV UMB vyštudovala učiteľstvo BIO – GEO. Mamka dlho nevedela „predýchať“, že som dala prednosť učiteľstvu a nie farmácii.

Moje povolanie ma baví, napĺňa ma a robí šťastnou. Práca s deťmi je úžasná v tom, že každý deň vidím pokroky, ktoré robia a že pochopili informácie, ktoré im prinášam.

Pozitívom našej školy je priateľský a otvorený vzťah medzi žiakom a učiteľom. Uvedomujem si to hlavne pri žiakoch, ktorí prišli zo štátnych škôl a sú u nás nadmieru spokojní alebo pri problémových žiakoch, u ktorých po prestupe na našu školu nastala pozitívna zmena v správaní aj v študijných výsledkoch.

Počas vyučovacích hodín sa snažím, aby atmosféra v triede bola priateľská, často so žiakmi žartujem a používam rôzne historky a pikošky z môjho života.

PaedDr. Sidónia Ilečko

 

 „Slovo vyslovené dokáže nakloniť vesmír.“

Keď nad tým uvažujem, slovo bolo so mnou už od začiatku. Ako dieťa som sa túžila stať strážcom toho slova. Už vtedy som sa ako malá hrala s triednymi knihami a obdivovala prácu učiteľov. Mala som šťastie, pretože som dostala priestor a dokázala ho využiť. Od piatich rokov recitácie, od desiatich herectvo a počas univerzitných čias aj réžia vlastného divadla. Okrem vedeckej činnosti ma však baví  so slovom aktívne pracovať ako pedagóg. Nielen ovládať,ale aj vysvetliť. Uznať klasiku, no zakaždým hľadať nové cesty. Vyučujem Slovenský jazyk a literatúru a asi neexistuje časť tohto odvetvia, ktorá by ma nebavila. Okrem toho riadim školský debatný klub, ktorý má aj napriek krátkemu pôsobeniu výrazné úspechy. Som umelecko-analytická duša s manažérsko-marketingovými zručnosťami. Náš jazyk nie je jednoduchý, no správne základy svedčia o kultivovanosti človeka. Žiaci nie sú dav, sú pripravení byť originálnou súčasťou spoločnosti, ktorej ponúknu svoje prednosti.

Mgr. Nikoleta Liptáková PhD.

Cieľom vzdávania na školách by malo byť vytváranie ľudí schopných robiť nové veci, nielen opakovať to, čo dokázali predošlé generácie – Jean Piaget. 

Odmalička som inklinovala k výtvarnému umeniu, pohybu a písanému či hovorenému slovu. Tieto záľuby sa mi podarilo uplatniť v štúdiu predškolskej a voľnočasovej pedagogiky, so zameraním na výskum detskej reči. Hovorí sa, že človek je najšťastnejší, keď môže robiť to, čo ho baví. V mojom prípade to znamená tvorivou, hravou cestou viesť deti k zázraku objavovania nových vecí o svete okolo seba aj o sebe samých. Na škole pôsobím ako vychovávateľka. Pre deti chcem každý deň tvoriť také prostredie, v ktorom sa budú cítiť prijaté, vypočuté a akceptované. Verím, že akademický aj osobný úspech a naplnenie idú ruka v ruke s harmonickým emočným prežívaním. Každé dieťa je veľkou osobnosťou, ktorá sama seba hľadá počas štúdia v škole, ale aj po ňom. Našou úlohou je poskytnúť mu priestor a kompetencie na to, aby kultivovalo svoju individualitu po celý život. 

Externí pedagógovia:

Mgr. Radoslav Sabol

Materská dovolenka:

Mgr. Simona Tomeková

*Momentálne na materskej dovolenke.

„Dobre vidíme len srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.“

Detský svet je odjakživa sprevádzaný zvedavosťou – deti sú tými najlepšími filozofmi. Múdrosťou, ktorá spočíva v jednoduchosti a robí z nich skvelých radcov. Dobrom, po ktorom prirodzene túžia už od útleho veku rozprávok. Na druhej strane je to svet neustále nazerajúci a  prenikajúci do sveta dospelých. Sveta, ktorý ich čaká po opustení školských lavíc. Poslanie učiteľa je nesmierne dôležité a zodpovedné. Jednou z jeho úloh je, aby dokázal tieto deti – žiakov motivovať na výber správnej cesty, aby sa vedeli pohybovať v dnešnom pre nich možno vážnom a zložitom svete. Súčasná spoločnosť je v mnohých ohľadoch orientovaná na individualizmus, kariéru, osobné dobro a častokrát i na nezdravé sebavedomie. Pestujme však  v deťoch to zdravé, to pekné, čo je im vlastné:

  • zvedavosť – aby ich nikdy neprestala lákať cesta za poznaním,
  • múdrosť – ktorá je, či už chtiac alebo nechtiac, spájaná aj s učením, pretože prázdna hlava nemyslí,
  • dobro – nazerať srdcom, lebo len tak z nich môžu vyrásť charakterní ľudia.

Na škole vyučujem slovenský jazyk, literatúru, etiku a ruský jazyk. Svoju prácu mám rada a okrem vzdelávania, ktoré je v školských časoch na primárnom mieste, chcem byť pre žiakov popri rodičoch dobrým facilitátorom medzi ich detstvom a dospelosťou.

Mgr. Emília Brnová

*Momentálne na materskej dovolenke.

„ Ľudia sú stále v pohybe (za lepším životom).“

Som najnovší člen učiteľského zboru, pretože som nastúpila v septembri roku 2015. Čerstvo po vysokej škole mám stále v mysli modely a metodológie, ktoré nás mali pripraviť do reálneho prostredia učiteľa. V realite však platí: „Čo dieťa, to iná osobnosť.“ Človek preto musí byť neustále v strehu a každú chvíľu obmieňať a zdokonaľovať spôsoby výučby.

Na SZŠ pôsobím ako vychovávateľka, učiteľka hudobnej výchovy, no taktiež vediem hudobno-pohybový krúžok, v ktorom sa deti učia základné pohybové zručnosti. Žiaci sa chcú neustále hýbať a ja im tú možnosť dám. Akurát to pod mojím vedením musí byť kontrolované. Ovládam hru na klavíri a spev, aktívne sa venujem ľudovému tancu. Zastať na určitom bode je pre pozíciu učiteľa a vychovávateľa absurdné. Musíme držať tempo, no  v mojom prípade je to zábava. Byť v pohybe je to, čo ma definuje. Doba je pasívna, trocha pohybu nikomu neuškodí.