Celoslovenské kolo olympiády v NEJ

Žiačka našej školy Sonia Drabiková je tretia najlepšia na Slovensku! Na celoslovenskom kole olympiády v nemeckom jazyku, v kategórii 1A zaslúžene zúročila svoju tvrdú prácu a prípravu a umiestnila na nádhernom treťom mieste. Srdečne gratulujeme. Sonia sa s nami podelila o svoje dojmy pred, počas a po súťaži.

„Po Okresnom a Krajskom kole som sa prepracovala do Celoštátneho, no zo všetkých najťažšieho. Skoro všetci súťažiaci (okrem Bratislavy) sme sa stretli ešte v nedeľu pod hradom, odkiaľ sme sa peši presúvali do Starého mesta aj s odborným výkladom ku pamiatkam v nemčine. Keďže boli všetci unavení po náročnej ceste, zvládli sme prehliadku za necelé dve hodinky. Ráno sme sa všetci stretli v Gymnáziu sv. Uršule, kde prebiehala samotná súťaž. Hneď na začiatku som ostala v miernom šoku, keď som si vylosovala šťastné číslo 7, čo znamenalo, že počas ústnej časti olympiády budem v poradí siedma. Nasledovalo dlhé čakanie, ktoré sprevádzalo stres, nervozita, zima, tréma…, to všetko dokopy. Mala som to o to ťažšie, že všetci súťažiaci, ktorí boli predo mnou, ostali v miestnosti a tak som mala okrem poroty aj divákov.

Nebola som jediná, ktorá prišla s cieľom podať čo najlepší výkon a tak som bojovala ako som vládala. 🙂 Bola som rada, keď sa to skončilo, aj keď som stále netušila, či aj pre mňa úspešne. Oficiálne vyhlásenie výsledkov sa konalo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca za účasti zástupcov veľvyslanectiev (Rakúsko, Nemecko) a zahraničných inštitútov. Vtedy som si začala uvedomovať vážnosť situácie. 🙂 Srdce mi búšilo o 106 a to bola chvíľa, kedy som si spomenula na hlášku môjho spolužiaka Filipa po tom, čo pani učiteľka Janka vyzvala niekoho z nás odpovedať a Filip na to: „Tak mi búši srdce ako nikdy“ 🙂….. Filip, viem ako ti bolo, presne toto som prežívala ja, keď začali vyhlasovať výsledky súťaže. Ako najmladšiu kategóriu vyhlásili tú našu, a keď prečítali mená piatich súťažiacich, teda úspešných riešiteľov, začala som to vzdávať…. no tým odovzdali diplomy a vecné ceny. To som ale netušila, že o chvíľu budem počuť to moje. No keď riaditeľka súťaže vyhlásila tretie miesto, na ktorom som sa umiestnila, bola som neskutočne šťastná.

Za tieto nádherné chvíle šťastia a radosti chcem poďakovať v prvom rade panovi učiteľovi Petrovi Jonášovi, ktorý je môj triedny a zároveň učiteľ nemčiny. Potom všetkým učiteľom, ktorí mi odpustili moju „nepripravenosť“ na predmety v čase, keď som sa venovala nemčine. 🙂 No a jasné, že aj spolužiakom. 🙂 Za vašu podporu ďakujem a dúfam, že nesklamem aj v ďalších ešte dvoch rokoch, kým budem na tejto škole. Mám vás rada. Vaša Sonia.“