Návšteva v Majáku

Na prvý pohľad malý domček v dedinke Zdoba pri Košiciach. Už z diaľky na nás zapôsobil svojimi maľbami a mozaikovým nápisom Maják. Nikto z nás netušil, koľko tajomstva, rôznych osudov a úsmevov na nás čaká.

Vstúpili sme do sveta mladých hluchoslepých ľudí a ich asistentov, ktorí ich sprevádzajú svojou láskou a trpezlivosťou v ich každodennom živote. Maják bol pre nás ako Hermionina kabelka – z malého domčeka bol obrovský dom a osudy siedmich mladých hluchoslepých ľudí neboli iba obyčajným príbehom. Vedomosti a zážitky, ktoré sme si odnášali, v nás zanechali stopu. Slová ako rešpekt, úcta, zodpovednosť, to všetko sme prežívali a niesli domov.

Po vstupe do domu, kde nás už očakávali dve úžasné „sprievodkyne“ (pani riaditeľka a vedúca sociálneho úseku), sme sa usadili v spoločenskej miestnosti. Dozvedeli sme sa, že sa nachádzame v jedinom, špecializovanom zariadení pre hluchoslepých dospelých. Poslanie, aktivity, niečo o príčinách postihnutia a spôsoby komunikácie – to všetko bolo pre nás nové a nepoznané. Tému sme odľahčili tak, že sme sa posilnili koláčikmi a čajom. Po debate sme absolvovali prehliadku zariadenia.

Potom sme si vyskúšali v prvej zážitkovej hre, aké to je byť nevidiacim a skladať rôzne didaktické hry – no veru nie je to také ľahké, ako to na prvý pohľad vyzerá. Najhlbšie zážitky nám priniesla druhá zážitková hra – kde sme boli hluchoslepými – mali sme zátky v ušiach a na očiach šatky. Vytvorili sme dvojice, kde jeden bol hluchoslepý a druhý asistent. Museli sme splniť dve úlohy, čo obnášalo aj strach, srandu ale aj obrovský rešpekt. Plnenie úloh si vyžadovalo kreativitu a iný pohľad na svet. Všetci sme to prežili bez ujmy. V parkovej záhrade Majáku sme si dali rozlúčkovú guľovačku a plný dojmov odchádzali do školy. Dojmami, s ktorými sa niektorí chcú podeliť aj s vami.

Laura, 8.A

Hneď ako sme prišli ma zaujali kresby na dvore a samotnom dome, už len to prostredie vo mne pripomenulo domov. Najviac sa mi ale páčil dom z vnútra. Keď nás zavolali na prehliadku domu, mala som zmiešané pocity. Poukazovali nám izby, kde bývajú klienti. Páčilo sa mi, že každý má vlastnú izbu. Po predstavení klientov som hneď pochopila, že som sa nemala ničoho báť. Boli veľmi milí, priateľskí a bolo vidno, že sa tam cítia ako doma. Z prednášok som sa dozvedela veľmi užitočné veci ale aj veľmi pravdivé. Na konci sa mi páčilo, že zamestnanci majáku pre nás pripravili aktivity. Po ich skončení som si uvedomila, že ľudia, ktorí trpia hluchoslepotou to majú v živote veľmi ťažké. A majú odo na obrovský obdiv. A tie obrazy povešané po dome boli prekrásne.

Baška, 8.A

Bola to super skúsenosť. Nebola tam vôbec nuda, naopak bolo to zábavné a poučné. Ľutujem hluchoslepých ľudí ale mám aj pred nimi rešpekt. Určite by som išiel znova. A rád by som pomohol.

Mišo, 8.A

Mal som z toho zmiešané pocity. Aj dobré, že sme sa o tom dozvedeli a môžem o tom povedať viacerým ľuďom, aj zlé, kvôli tým ľuďom, čo musia prežívať. Budem teraz viacej úctivý k takýmto ľuďom. Viac budem používať a vážiť si svoje zmysly.

Mimo, 8.A

Zaujali vás naše zážitky? Radi by ste sa dozvedeli o Majáku viac? Ak áno, pokračujte na www stránky tejto úžasnej organizácie: www.majak-no.sk/